CZ EN SK HU

Keďže je tohtoročnou témou súťaže Máš umelecké črevo? Sieť, rozhodli sme sa osloviť pre našu rubriku mladá tvorba textilnú dizajnérku Petru Viacianovú!

Petra Viacianová

Petra je pôvodom z Brna, no od roku 2015 žije v Bratislave, ktorú často strieda s Dánskom. Momentálne je v 2. ročníku doktorandského štúdia na @vsvu_afad na katedre textilnej tvorby, kde vyštudovala aj bakalárský stupeň. Magisterský odbor s názvom Design for Planet dokončila v Dánsku na #designschoolkolding. Keď se nevenuje aktivitám, ktoré viac či menej súvisia s doktorandským výskumom, tak rada a veľa bicykluje, pestuje paradajky a snaží sa viac čítať.


Tvorba Petry Vicianovej je úzko prepojená so životom. Udržateľnosť (nielen) v textile je niečo, čo tvorí spoločný základ pre jej tvorbu i osobný život. Baví ju experimentovať s novými materiálmi v kombinácii s tradičným remeslom, rada si pokladá provokujúce otázky a špekuluje o možnej budúcnosti. Samotný proces tvorby je pre ňu dôležitejší ako to, čo vznikne na jeho konci, protože jej to prináša príležitosti spoznávať a reagovať. Textil ju fascinuje svojou mnohotvárnosťou a schopnosťou preniknúť do najrôznejších odvetví, čomu odpovedajú aj použité materiály v jej projektoch – ľudské a zvieracie chlpy, doma uvarená plastelína, banánové šupky a v súčasnosti najrôznejšie horniny a minerály, které využíva na farbenie a potlač textilu v rámci doktorandského štúdia. Za túto prácu získala aj nomináciu Národnej ceny za dizajn 2023 v kategórii Študentský dizajn!

🧪 Petrine experimenty môžete vidieť na jej IG: @stained.lab

Petre sme položili aj sériu otázok, ktoré sme od minulého roku trošku upgradli!

Čo je tvojou najväčšou výzvou pri tvorbe?
Tvořit zodpovědně. Jelikož moje projekty z posledních let odrážejí nejrůznější přístupy k udžitelnosti, tak největší výzvou je pro mě zohlednit veškeré možné deatily a vydat se tou nejzodpovědnější cestou.

Prečo umenie?
V mém případě jde spíš o design než o umění. Ale jestli bych měla odpovědět “proč kreativní obor?”, tak určitě je to o svobodě, kterou mi to do života přináší. A tak nějak tuším, že ta svoboda přichází proto, že dělám, co mě baví a v čem vidím smysl. Zároveň je to pro mě velmi přirozený způsob, jak komunikovat svoje myšlenky.

Ktorá sieť ťa dostala?
V poslední době mě dostávají sítě managementu a byrokracie, protože doktorandské studium se sebou přináší hodně e-mailové komunikace, zařizování a vyřizování, vyplňování přihlášek, žádání o granty a já se v tomto celkem jednodušše umím zamotat.

Čo alebo kto ťa inšpiruje?
Daří se mi hledat inspiraci v podstatě všude. Když zpracovávám nějaké téma, tak mám najednou pocit, že všechno okolo mě se dá se s určitou perspektivou využít jako metafora. Ale ve všeobecnosti je to určitě hlavně příroda, zvířata…

Ak by si si mohla vybrať čokoľvek, čo budeš zajtra robiť, čo by to bolo?
Vypla internety a šla se na celý den procházet do lesa, vzala bych si s sebou čaj do termosky a sušenky, které by časem určitě zvlhly. A večer bych šla na nový tetování.

Ďakujeme Petre za krátky vhľad do jej života a tvorby!

Dnes by sme vám radi predstavili fotografku Danielu Dolinskú.

Daniela Dolinská

Daniela pochádza z Púchova, no žije v Bratislave. Študuje na @vsvu_afad odbor Fotografia a Nové médiá. Vo voľnom čase sa venuje rodine a priateľom. Okrem toho prispieva fotografickým obsahom aj do časopisu @casopis_hmota, o ktorom sme už voľakedy písali aj tu na našom profile. Po Bratislave sa Daniela rada presúva na bicykli a veľa času trávi v kuchyni, pri tvorbe receptov a samotnom varení, ktoré je pre ňu relaxom, ale aj umením. Študentka fotografie Daniela Dolinská aj rozanalyzovala svoju tvorbu, ktorú delí na dva svety.


Na jeden sa pozerá cez analógový fotoaparát a na druhý cez digitál. Pri analógovej fotografii sa zameriava na fragmenty života. Pomocou sociálnych sietí zverejňuje svoj subjektívny pohľad na obyčajné aj neobyčajné veci, ktoré v živote prežíva, ľudí, ktorých stretáva a situácie, do ktorých sa dostáva. Väčšina fotiek je zachytená spontánne s cieľom vytvoriť si akýsi dokumentárny archív. Pri digitálnej fotografii sa tiež zameriava na dokumentárny charakter, pri ktorom sa snaží do svojej tvorby dávať objektívny pohľad na veci, udalosti, a iné rôzne typy eventov, pri ktorých dbá na svoj vlastný vizuálny jazyk. Momentálne pracuje na svojej diplomovej práci s názvom Mama, ktorá bude vo forme dokumentárneho filmu. Mimo školy sa Daniela snaží zachytávať verejné dianie a politickú situáciu na Slovensku. Zíde sa! 🤞

Daniely Dolinskej sme sa opýtali aj sériu otázok, ktoré si môžete napr. zodpovedať aj vy!

Čo je tvojou najväčšou výzvou pri tvorbe a prečo umenie?
„Najväčšou výzvou je byť vždy v správny čas na správnom mieste aj s fotoaparátom. Umenie je pre mňa akýmsi odkazom a zároveň obrazom spoločnosti, ktorý považujem za nevyhnutnú súčasť života. Umenie píše dejiny a som rada, že v tomto smere môžem byť pozorovateľkou umenia ostatných ale aj sama jeho tvorkyňou,“ dodáva.

Ktorá sieť ťa dostala? (kľudne aj v prenesom význame slova sieť)
„Instagram je pre mňa virtuálnou galériou, čo sa týka fotografie. Avšak všetky sociálne siete, sú pre mňa niečo ako oheň – dobrý sluha, zlý pán.“

Čo alebo kto ťa inšpiruje?
„Jednoznačne svet „tam vonku.“ Nemyslím tým cestovanie po celom svete. Stačí, keď vykročím z domu.“

Ak by si si mohla vybrať čokoľvek, čo budeš zajtra robiť, čo by to bolo?
„Smiať sa tak, že by ma až brucho bolelo s ľudmi, ktorí sú mi najbližší.“ 🙂

Ďakujeme @bel0shka za rozhovor a držíme palce v tvorivom úsilí!

Do nového týždňa vám prinášame tvorivú inšpiráciu! Dnes by sme vám chceli predstaviť autorku Luciu Večernú, ktorej tvorba je spätá s riekou Dunaj. Tá preteká našou, ale aj ďalšími deviatimi krajinami, ktoré vytvárajú zaujímavý spoločenský kontext.

Lucia Večerná

Lucia pochádza z Bratislavy, bakalárske štúdium ukončila na katedre intermédií na @vsvu_afad a momentálne pokračuje v magisterskom štúdiu na katedre grafiky a iných médií. Vo voľnom čase sa venuje čítaniu a skicovaniu, prechádzkam v lese so spoločnosťou na príjemný rozhovor alebo nasadne na vlak na spontánnu návštevu kamarátov a kamarátiek.


V rámci tvorby sa @luciavecerna zauíjma najmä o témy premeny krajiny, ktorú vníma ako vzájomne prepojený organizmus. Dlhodobo ju fascinuje dunajská vnútrozemská delta, ku ktorej sa opakovane vracia a reflektuje ju. Jeden rozmer prečo ju téma dunajskej krajiny fascinuje je osobný, nakoľko v danom prostedí vyrastala a rada sa tam vracia. Ďalší je mohutnosť premeny tejto riečnej krajiny, ktorá sa tam odohráva a vďaka čomu ju dokáže pozorovať a zaznamenávať. Lucia pracuje hlavne s prírodným materiálom a snaží sa, aby jej dielo mohlo zaniknúť prirodzene, tak ako vzniklo, a nezanechávalo materiálové stopy. Využíva napr. rákos, ktorý sa dokáže následne rozložiť alebo prírodné pigmenty z rias či hornín. Čo sa týka médií, okrem inštalácií, využíva aj video – vytvára najmä videozáznamy z terénnej práce v krajine, v ktorej trávi množstvo času či už len samotným pozorovaním alebo zberom materiálu. Momentálne pripravuje Lucia veľkoformátové grafiky vytvárané priamo na vodnej hladine. Do leta ešte plánuje rezidenciu a tiež sa črtajú aj nejaké výstavy.

Lucii sme položili aj viacero otázok, ktoré sa pýtame umelcov a umelkýň. Baví nás pozorovať rôznosť pohľadov a východísk, ktoré v odpovediach nachádzame. Ponorte sa do nich spolu s nami!

Čo je tvojou najväčšou výzvou pri tvorbe?
Stávať sa dobrou a stále lepšou pozorovateľkou prostredia a okolitých procesov a aj toho, čo sa odohráva vo mne samej.

Prečo umenie?
Keď som bola mladšia, dúfala som, že budem pracovať v cirkuse. Takže to prišlo prirodzene a skôr som dlhšie hľadala a neustále vlastne skúmam možnosti ako sa dá k tvorbe pristupovať.

Ktorá sieť ťa dostala?
Jednoznačne sieť riečnych ramien.

Ak by si si mohla vybrať čokoľvek, čo budeš zajtra robiť, čo by to bolo?
Pokiaľ by to mohlo byť čokoľvek, presťahovala by som sa k rieke a chovala indické bežce.

Ďakujeme @luciavecerna za rozhovor a tešíme sa na jej nové výstupy!