Mladá tvorba

Pokračujeme ..

Tvorbu mladých predstavujeme aj naďalej! Zoznámte sa so študentkou Biankou Ivanovou, ktorá je v 1. ročníku magisterského štúdia v ateliéri Grafiky u profesora Zbyňka Janáčka na Ostravskej univerzite. Tvorí aj na rodnej Orave, kde ju môžete poznať pod značkami ako @art3um alebo @dvatlacky – kde si odbieha ku tvorbe s hmotnými materiálmi.

Ďakujeme Bianke za rozhovor a držíme palce v ďalšom smerovaní!

…

Dnes by sme vás chceli opäť inšpirovať tvorbou mladých! Rada by som vám predstavila umelca Reného Lazového.

René sa narodil a vyrastal v Bratislave, kde získal aj prvý intenzívnejší kontakt s umením na strednej umeleckej škole dizajnu. Je čerstvým absolventom Katedry fotografie a nových médií na VŠVU a najbližším vykročením je pokračovanie v Master’s štúdiu na University of the arts London v odbore Fine Art. V jeho tvorbe dominujú témy venujúce sa interakcii a vzťahu ľudstva k prostrediu našej planéty. Osobne si myslí, že práve to sú témy, ktoré je nutné v budúcnosti komunikovať. Momentálne sa venuje vytváraniu procesu, ktorého účelom je akýmkoľvek médiom konštantne komunikovať koncepty, nad ktorými aktuálne rozmýšľa. Jedným z nich je subjektívne vnímanie času vo vzťahu s priestorom. Bez času, nie je možná existencia priestoru takého, aký ho poznáme a bez priestoru, nie je možná existencia času takého, aký ho poznáme. Naše vnímanie tkvie v ustavičnom spoznávaní oboch, v prepojení s vlastným bytím.
Jeho tvorbu môžete vidieť napr. aj na IG

A samozrejme sme Renému položili aj otázky: Čo je najlepšie na tom byť umelcom? Čo je pre teba najväčšou výzvou? Ako chceš aby si ťa ľudia pamätali? Koho tvorba ťa najviac inšpiruje?

Najlepšie na tom byť umelcom je možnosť voľného vyjadrovania svojich myšlienok nielen slovami, ale akýmkoľvek zvoleným médiom. To vytvára jedinečnú príležitosť pre vedenie dialógu so svetom. Najväčšiou výzvou pri tvorbe je tvoriť a komunikovať kvalitné, relevantné a aktuálne témy, ktorým dokáže publikum venovať pozornosť. Chcem, aby si ma ľudia pamätali ako človeka, ktorý odhodlane venoval svoj život tomu, čo ho napĺnalo a tiež inšpirovalo iných ľudí k tvoreniu lepšej budúcnosti. Ťažko konkretizovať, no ak by som musel niekoho určiť, tak by to bol James Turell.

Ďakujeme Renému za krátke interview a držíme palce v zahraničí!

…

Aj počas tohto ročníka súťaže pokračujeme s predstavovaním mladej slovenskej tvorby!

Dnes by sme vám rady dali do pozornosti študenta Radima Straku, ktorý v súčasnosti pôsobí v Prahe a dokončuje magisterské štúdium na UMPRUM v Ateliéri Intermediální konfrontace pod vedením umelcov Michala Pechoučeka a Dominika Gajarského. Bakalárske štúdium absolvoval na VŠVU v Ateliéri Maľby.

Vo svojej tvorbe sa venuje experimentovaniu s materiálom a pozorovaním situácií, vďaka ktorým hľadá svoj vlastný prístup zobrazovania v médiu maľby. V posledných semestroch pracuje s filmom, z ktorého vychádza v maliarskom médiu. A fascinujú ho veľké veci!

Radima môžete sledovať aj na IG:@radimneznamy

Aj Radimovi sme položili zopár otázok, ktoré sa zvyčajne pýtame mladých autorov a autoriek:

Čo je najlepšie na tom byť umelcom?
Možnosť vyjadriť názor, činiť sa, meniť, rozhodovať sám za seba, experimentovať v rôznych oblastiach, pracovať s náhodou ako zámerom a vplývať svojimi uskutočnenými činmi vo forme diela na okolie či už vedome alebo nevedome.
Čo je pre teba najväčšou výzvou?
Pozorovať vlastnú vec nezaujate.
Koho tvorba ťa najviac inšpiruje?
Mená autorov/iek je samozrejme mnoho, na základe prístupu a daného problému, ktorý riešim sa to v tomto období mení. Objavujem nových autorov/ky a starých skúmam. Zvyčajne sa pohybujem v okruhu expresie, farby a monumentality.

Radimovi ďakujeme za rozhovor!

…

S tvorbou študentov a študentiek umenia pokračujeme! Dnes by sme vám radi predstavili Máriu Kekelákovú, ktorá je študentkou 4. ročníka v ateliéri voľnej grafiky u profesora Zbyněka Janáčka na Ostravskej univerzite. Tvorbe sa venuje doma na Orave, ale aj v Ostrave.

Posledné dva roky sa Mária zameriavala na vzťah človeka a prírody, ktorý rozpracovala vo svojej bakalárskej práci Vogrudek. Máriinou inšpiráciou je hlavne príroda – jej formy, tvary, štruktúry, záhrada a jej mamina. Koncept Máriinej tvorby sa odvíja od miesta, kde sa nachádza. Rada pracuje so živým materiálom ako sú rastliny, hlina, zemiaky a podobne. Baví ju posúvať hranice grafiky a hľadať nové možnosti.

Viac z Máriinej tvorby nájdete na IG: @maria.kekelakova alebo na www.mariakekelakova.me

Aj sme sa Márie čo-to spýtali!

Čo je najlepšie na tom byť umelkyňou?
Môžem sa stále hrať, skúmať a objavovať. To ma najviac baví na umení. Rôznorodosť a komunita, ktorá je veľmi inšpiratívna.

Čo je pre teba najväčšou výzvou?
Experimenty s grafickými technikami, ktoré sa nemusia podariť.

Ako chceš aby si ťa ľudia pamätali?
Ako človeka, ktorý rád tvoril.

Koho tvorba ťa najviac inšpiruje?
Inšpiruje ma tvorba umelcov a umelkýň ako Anna Ročňová, Anna Trojanovská, Zorka Ságová, Milan Maur, Ingrid Leden, Ingela Ihrman, Marta Fišerová Cwiklinski či Vladimir Havlík.

…

Aj naďalej pokračujeme s predstavovaním mladej slovenskej tvorby!
Dnes vám predstavujeme študentku VŠVU Lillu Gombos, ktorá je v 3. ročníku v novom ateliéri 3EAM pod vedením umelca Rastislava Sedlačíka. Lilla sa vo svojej tvorbe venuje sebavyjadreniu svojho prežívania sveta, svojim psychickým ťažkostiam a ťažkostiam jej okolia vychádzajúce z existenciálnych alebo spoločenských problémov. Maľuje na plátno alebo na papier, ale chcela by v budúcnosti pracovať aj s ďalšími médiami. Rada by experimentovala s objektmi alebo vytvorila inštaláciu, video alebo performance v rámci tém, ktorým sa v tvorbe venuje.

Lille sme položili aj otázky, ktoré sa zvyčajne pýtame mladých tvorcov a tvorkýň:

Čo je najlepšie na tom byť umelkyňou?

Najlepší je pre mňa asi proces tvorby a myšlienkové pochody súvisiace s ním.

Čo je pre teba najväčšou výzvou?

Nemyslím si, že by som mala nejaké mimoriadne výzvy v tvorbe.

Ako chceš aby si ťa ľudia pamätali?

Nechám to na ľudí. 🙂

Koho tvorba ťa najviac inšpiruje?

Neviem odpovedať konkrétne, veľa umelcov/umelkýň ma inšpiruje.

Jej tvorbu môžete sledovať na IG: @immoral.eve

…

Dnes by sme vám radi predstavili zaujímavý umelecký kolektívny projekt – časopis HMOTA!

Spomínaný časopis vznikol z potreby založiť platformu, ktorá by prepájala kreatívnych a angažovaných mladých ľudí na Slovensku. Projekt vytvorila študentka Laura Bilíková, pretože vnímala, že jej v domácom prostredí chýba priestor, kde by mohla rozvíjať svoju tvorivosť. HMOTA sa časom rozrástla a dnes ju tvorí rozmanitý kolektív 40 mladých ľudí rôznych profesií. Spoločne vydávajú kultúrny časopis, ktorý zviditeľňuje mladých umelcov a umelkyne, podporuje kreatívne spolupráce a mapuje myšlienky nastupujúcej generácie.

Prečo názov HMOTA?
V dnešnom digitálnom svete sa médiá transformujú najmä do online podoby a print sa vníma skôr symbolicky. „My však veríme, že papierové médiá stále majú nezameniteľnú hodnotu. Vlastniť fyzický výtlačok, dotknúť sa vizuálnych ilustrácií a držať v rukách kúsok hmatateľného umenia,“ dodáva šéfredaktorka časopisu.

Ako sa stať prispievateľom/kou?
Kapacity printových médií sú značne obmedzené, no na sociálnych sieťach časopisu: @casopis_hmota pravidelne zverejňujú open-cally. Hľadajú aktívnych prispievateľov a prispievateľky, ktorí majú jedinečný autorský rukopis a zdieľanú vášeň pre rozvoj časopisu.

Časopis HMOTA síce vychádza primárne v papierovej podobe ako reakcia na čoraz zriedkavejšie printové média, ale v súčasnosti sa časť článkov dá prečítať aj v digitálnej podobe na www.casopishmota.sk v sekcii BLOG.
Táto časť je plnohodnotnou súčasťou projektu, ide najmä o reportáže z podujatí, na ktoré máme akreditácie, ale aj recenzie kníh a filmov.

Časopis vychádza štyrikrát ročne, jedno číslo na každé ročné obdobie. Celý obsah časopisu reaguje na hlavnú tému čísla, s ktorou pracuje kolektív do hĺbky aj do šírky, a reflektuje jej najrôznejšie aspekty. Tematicky sa v časopise venujú témam, ktoré sú aktuálne a z ich pohľadu dôležité či často poddimenzované v spoločnosti. Spracúvajú ich s odkazom na hodnoverné zdroje v spolupráci s odborníkmi a odborníčkami, či umelcami a umelkyňami. Textovo je HMOTA zložená z článkov o umení, žurnalistických článkov, úvah a umeleckých textov. Okrem toho sa kolektív snaží, aby boli stálymi rubrikami cyklus básní, recenzia a anketa.

Opýtali sme sa aj viac o práci pre časopis HMOTA.
Jedna otázka – dve odpovede:

Prečo ste sa rozhodli stať sa súčasťou časopisu HMOTA? 

odpovedá Emma Kraus, ilustrátorka: O HMOTE viem od jej začiatkov, predtým ako som sa pridala k ilustrátorskej redakcii som bola „modelkou“ na jednom z fotení k článkom. Do časopisu som prišla ako neskúsená štrnásťročná ilustrátorka. Odvtedy sa moja tvorba neuveriteľne posunula vpred – od ostatných skúsenejších ľudí v tíme som sa kopu vecí naučila a pomaly zisťujem, aká je moja vizuálna identita.

odpovedá Radovan Vašák, grafik: Po letnej stáži v reklamnej agentúre som zistil, že komerčný svet a reklama nie je pre mňa a chcem sa viac venovať umeniu a kultúre. Toto myslenie sa u mňa prirodzene denne ukotvovalo aj štúdiom na vysokej škole. Mal som to šťastie, že ma s ponukou na spoluprácu oslovila Laura Dimová, moja dobrá kamarátka a vedúca grafickej redakcie v HMOTE.

V čom je práca pre časopis HMOTA pre vás zaujímavá a obohacujúca?

odpovedá Karla Šavrtková, fotografka: Myslím si, že to najviac, čo mi HMOTA dáva je kolektív ľudí a s ním súvisiaci networking. Odkedy som súčasťou časopisu, cítim naozaj veľký pocit spolupatričnosti, pocit, že niekam patrím, a to najmä vďaka ľuďom, ktorí tento celok tvoria, a hodnotám, ktoré ako HMOTA zdieľame. Vznikajú tu dôležité priateľstvá a spolupráce, ktoré sú postavené na vzájomnom rešpekte, dôvere a láske k tomu, čo robíme.

Čo je pre vás najväčšou výzvou pri tvorbe obsahu do časopisu? 

odpovedá Zuzana Gustiňáková, editorka: Ako editorky nezasahujeme vo veľkej miere do významu textu. Napriek tomu je pre mňa niekedy ťažké rozhodnúť sa, akým spôsobom do textu zasiahnem tak, aby to pre autora či autorku bolo konštruktívne, a zároveň, aby bol článok štylisticky upravený, jednotný a zrozumiteľný.

odpovedá Peter Naništa, redaktor: Pri písaní článku je pre mňa často problém naformulovať vety tak, aby dokopy dávali súvislý zmysel, keďže som trochu chaotický typ. Taktiež odovzdávať veci na čas, čo je pri tvorbe v kolektíve veľmi podstatné a mne to nie vždy úplne ide.

Ďakujeme za rozhovor členkám a členom kolektívu HMOTA. Tešíme sa na ďalšie spolupráce!

Sledujte HMOTU tu: @casopis_hmota alebo na FB: casopishmota

HMOTU si môžete zakúpiť na webe www.casopishmota.sk v sekcii SHOP alebo v prevádzke kníhkupectva Artforum v Banskej Bystrici.

S predstavovaním tvorby mladých umelcov a umelkýň pokračujeme aj naďalej!

Nataly Středová pred pár mesiacmi zmaturovala na bilingválnom gymnáziu v Košiciach. Momentálne žije v Prahe a necháva si rok voľna, počas ktorého si pripravuje portfólio prác na vysoké školy so zameraním na textilný dizajn a venuje sa výrobe kobercov pod značkou @rak.rug.

Nataly sa vo svojej tvorbe venuje primárne textilnému dizajnu – tuftovaným kobercom, ale aj inej textilnej výrobe. Zároveň ju baví maľba aj ilustrácia. Vo svojej tvorbe sa zatiaľ nechce limitovať a škatuľkovať, pretože ako ,,nováčik” v umeleckom svete sa ešte stále snaží nájsť to pravé, čo by jej najviac vyhovovalo a rada skúša prácu s rôznymi médiami. V súčasnosti ju veľmi chytila práca s priadzou/vlnou a postupne by sa chcela dostať hlbšie do tohto remesla – či by to bolo spracovanie vlny ako surového materiálu, farbenie si vlastných vlákien pigmentami, no predovšetkým by sa rada priučila tkaniu tapisérií.
V jej súčasnej kobercovej tvorbe pracuje zatiaľ najmä na súkromných zákazkách, ktoré sú väčšinou jej vlastnými dizajnami. Voľnej kobercovej tvorbe sa zatiaľ nemala čas venovať, keďže je to finančne veľmi náročné, kvôli materiálu, no baví ju pracovať s priestorovosťou kobercov, farbami a tvarmi. Práca na kobercoch Desktop I. a II., ktoré zobrazujú pracovnú plochu počítača s množstvom okien, ju veľmi bavili, pretože odrážali jej rozpoloženie spojené s komplikovaným (karanténnym) dianím. Tento koberec by sa dal nazvať pohľadom do jej ,,denníka”.
Inšpiráciu sa snaží hľadať kde sa len dá – sleduje rôznych textilných umelcov a umelkyne, taktiež rôznych ilustrátorov a ilustrátorky a rada sa necháva inšpirovať aj tvorbou umelcov a umelkýň z minulosti. Často ju inšpirujú aj rôzne situácie zo života, ktoré sa snaží infiltrovať do tvorby.

Natálie sme sa aj opýtali: Čo je najlepšie na tom byť umelkyňou? Čo je pre teba najväčšou výzvou? Ako chceš aby si ťa ľudia pamätali? Koho tvorba ťa najviac inšpiruje?

Na umeleckej tvorbe ma baví, že moje práce sa značne líšia od toho, čomu som sa venovala väčšinu svojho života ako gymnazistka. Svoje naučené poznatky využívam teraz hlavne prakticky, často trávim hodiny manuálnou prácou – napríklad pri tvorbe kobercov, čo som zistila, že na mňa vplýva veľmi terapeuticky. Najväčším highlightom v mojej tvorbe by som, ale najskôr označila to, že moja práca a úsilie sa stávajú hmotnými objektami, narozdiel od esejí alebo pripravovania sa a písania testov. Baví ma to, že za mojou prácou ostáva vždy niečo fyzické, k čomu sa viem sama vracať, tešiť sa z toho a je to práve niečo, čím si ma budú, snáď, ľudia pamätať. Rovnako je veľmi povzbudzujúce zdieľať svoju tvorbu s ľuďmi a dostávať na ňu pozitívny feedback, je to niečo čo ma silno motivuje do toho, aby som v tvorení pokračovala a posúvala sa ďalej.
Mojou najväčšou výzvou je konštantný boj s kreativitou, často sa prichytím pri tom, že som príliš pragmatická, nad všetkým rozmýšľam teoreticky a vlastne všeobecne priveľa rozmýšľam, haha! Je to niečo, k čomu sú absolventi a absolventky gymnázií často smerovaní a niekedy, ako všetci dobre vieme, dokáže byť odnaučenie sa zakorenených zlozvykov veľmi náročné. Samozrejme sa s tým snažím stále bojovať a robiť si aj napriek môjmu kreatívnemu ,,obmedzeniu” rôzne uľahčujúce cestičky a snažím byť viac odviazaná.
V rámci textilného dizajnu ma inšpiruje Erin M. Riley, ktorá tká tapisérie s úžasnou detailnosťou. Hlavnými témami jej prác sú rôzne traumy z detstva, rodinná dynamika, násilie, intimita, sexualita, ktoré zobrazuje veľmi realisticky. Aj napriek tomu, že na niekoho môžu tieto tapisérie pôsobiť ťaživo, je to práve niečo, čo na jej tvorbe obdivujem, pretože témy, ktoré spracúva by nemali byť nikdy tabuizované.
Z kobercovej tvorby ma veľmi inšpirujú typické marocké koberce, ktoré sú silno späté s kultúrou Maroka a sú známe svojimi výraznými farbami a geometrickými vzormi.
Mojou poslednou výraznou inšpiráciou je Instagram účet @itsnotgallery, ktorý sa zameriava na tvorbu súčasných umelcov a umelkýň. Medzi mojich obľúbencov z tejto stránky patrí aj Martin Kačmárek, ktorého tvorbu taktiež rada sledujem.

Natáliinu kobercovú tvorbu nájdete na: @rak.rug
Voľnú tvorbu na osobnom účte: @natalyzasesmrdi

…

Aj po lete pokračujeme s rubrikou tvorba mladých! Dnes by sme vám radi predstavili Teréziu Fillovú – študentku diplomového ročníka VŠVU v Ateliéri ilustrácie. Bakalárske štúdium ukončila na katedre grafiky v ateliéri doc. Róberta Bruna na Akadémii umení v Banskej Bystrici. V súčasnosti žije a tvorí v Bratislave.

Tvorba Térezie Fillovej sa dotýka prirodzene tém, ktoré sú jej bytostne vlastné. V náročnejších témach, ako napríklad politika či ekológia sa necíti dostatočne vzdelaná, preto sa im snaží vyhnúť, no aj pri témach, ktoré sú jej blízke sa paradoxne ocitá aj v zložitejších. Rada čerpá inšpiráciu zo svojich skúseností, spomienok a udalostí, ktoré sa okolo nej dejú – v podobnom duchu ako Frida Kahlo: „Maľujem seba, lebo som subjekt, ktorý najlepšie poznám.“ Momentálne dokončuje svoju prvú detskú knihu a nesmierne ju bavilo pretaviť svoje predstavy z detstva do niečoho reálneho, no zároveň aj hľadať rôzne vizuálne spôsoby ako ich odkomunikovať detskému respondentovi. Čo sa týka médií v ktorých pracuje – má rada techniky hĺbkotlače a litografie a ich prácnosť, zložitejšie postupy a to, ako ju učia trpezlivosti a vytrvalosti, napriek mnohým nezdarom. Počas pandemickej doby sa opäť vrátila ku klasickým „školským“ médiám ako sú ceruzky, fixky a akvarely na papieri. Občas ilustrácie kombinuje aj s digitálnou postprodukciou, ale začína vždy so skicou na papieri.

Terézia sa zamyslela aj nad otázkami: Čo je najlepšie na tom byť umelkyňou? Čo je pre teba najvačšou výzvou? Ako chceš aby si ťa ľudia pamätali? Koho tvorba ťa najviac inšpiruje?

Osobne som veľmi vďačná, že môžem byť umelkyňou, pretože mi tvorba vie dať určitý pocit psychickej ventilácie z rôznych udalostí. Ale takisto som vďačná aj za to, že my umelci máme možnosť svojou tvorbou pomáhať, ovplyvňovať, skultúrňovať a scitlivovať okolitý svet a robiť ho lepším. Veľmi sa mi páči tento dosah v umení. Želám si, aby si ma ľudia pamätali ako osobu, ktorá nielen tvorila ilustrácie, ale takisto sa angažovala v spoločnosti. Nechcem, aby po mne zostali „len“ diela, ale aj nejaká iná stopa. A za jednoznačne najväčšiu výzvu, momentálne, pokladám to aby som z tvorby dokázala vyžiť a zaplatiť nájom. 🙂 Inšpiruje ma tvorba mnohých umelcov a umelkýň, cez konceptuálnych a performatívnych až po súčasných ilustrátorov a ilustrátorky. Dotkli sa ma diela Kiki Smith, Hannah Wilke a z umelkýň a umelcov venujúcich sa ilustrácii a kresbe mám rada diela Svetlany Fialovej, Roberta Gabrisa, Lucie Dovičákovej, Daniely Olejníkovej, Lucie Žatkuliakovej, Jiřího Šalamouna, Paľa Čejku, mladej poľskej ilustrátorky Hanie Kmieć a mnohých ďalších.

Jej súčasnú tvorbu nájdete na IG: @tereziafi
Staršie práce tu.

…

Ďalší z mladých umelcov, ktorého by sme vám radi predstavili je Richard Hronský. V súčasnosti študuje na strednej elektrotechnickej škole v Bratislave. Fotografovaniu sa venuje s vyhliadkou na vysokoškolské štúdium výtvarného zamerania.

Richard Hronský sa venuje najmä fotografii, ale baví ho aj kresba, maľba či grafika a komponovanie elektronickej hudby a video-art.
V tvorbe sa venuje rôznorodým témam. Dielo, či už je to séria inscenovanej fotografie, dokumentárny časozber alebo realizácia a dokument výstupu akčného prejavu – a čo po ňom ostalo, sa stáva samostatným prvkom s vlastnou tematikou. Inšpiráciou v tvorbe sú mu rozhovory so starými rodičmi, ako aj tvorba a fungovanie výtvarníkov vyhodených zo zväzu v socialistickom Československu. A vôbec, Slovensko – svojou kultúrou.

Nezabudli sme sa Richarda čo-to aj spýtať!

ČO JE NAJLEPŠIE NA TOM, BYŤ UMELCOM?
Ním som sa ešte nestal, môžem si to len predstaviť, a je to úchvatné. Baví ma reagovať na čokoľvek, čo sa odohráva, a potom vidieť alebo si predstavovať reakcie okolia.

AKO CHCEŠ ABY SI ŤA ĽUDIA PAMÄTALI?

Ako pohyb, alebo vecnejšie; s baretkou a zelenou eskou.

ČO JE PRE TEBA NAJVÄČŠOU VÝZVOU?
Takto som ešte nerozmýšľal, ale mať tehlový dom s drevenými oknami… Mimo toho je pre mňa náročné myslieť viac do budúcna, tie výzvy sa valia z mnohých strán, a ako to býva – niektoré sa dosiahnuť podarí, niektoré nie.

KOHO TVORBA ŤA NAJVIAC INŠPIRUJE?
Tvorba Mateja Kréna, Júliusa Kollera, Stana Filka, ďalej Jany Želibskej, Artprospektu P.O.P., Květy Fulierovej a z prostredia fotografistov tvorba Antona Podstraského a Jána Cifru.

Jeho tvorbu nájdete tu: @hronskyy

…

Dnes by sme vám radi predstavili duo Madness visuals, ktoré tvorí Amália Kotradyová a Eva Gabrižová, študentky bratislavských gymnázií. Videotvorbe sa venujú popri škole. Obsah tvoria na miestach, ktoré im dávajú inšpiráciu a podnety tvoriť.

V doterajšej tvorbe sa zameriavali na sociálne a mentálne témy, ktoré reflektujú dobu a jej prežívanie. Obsah tvoria skôr impulzívne, navzájom si striedajú role kameramaniek, strihačiek, režisérok a scenáristiek, v každej oblasti je kúsok z nich oboch. Momentálne videá publikujú na vlastnom Instagrame @madness_visuals. Inšpiruje ich každodenný život a jeho chaos, súčasťou projektu je prepojiť obraz so zvukom, hudbou ktorá ich silno poháňa vpred.

Čo je najlepšie na tom byť umelkyňami? Ako chcete aby si vás ľudia pamätali? Čo je pre vás najväčšou výzvou? Koho tvorba vás najviac inšpiruje?

Páči sa nám terapeutický pocit po dokončení každého madness diela. Tvorenie nám otvára dvere do úžasnej komunity ľudí, ktorí nás inšpirujú ako vyjadriť vnútorný svet umením. Radi vidíme keď si aspoň jeden človek po pozretí nášho videa uvedomí, že mať madness v hlave je úplne v poriadku. Dôležitou výzvou pre nás je trafiť sa do vlastnej predstavy pri tvorení každého konceptu a jeho výsledku.
Madness nemá konkrétnu inšpiráciu podľa ktorej by sme tvorili, no našim veľkým vzorom je vizuálny projekt Hi this is Flume od austrálskeho producenta Flumea a vizuálneho tvorcu Jonathana Zawadu.

…

Sme veľmi radi, že vám môžeme predstaviť na našom profile aj tvorbu mladých, kreatívne zmýšľajúcich ľudí.

Michal Chromiak je absolventom gymnázia J. G. Tajovského v Banskej Bystrici a v súčasnej dobe je uchádzačom o štúdium na VŠVU v odbore Intermédiá.

Michal sa vo svojej tvorbe venuje prevažne spoločensko-politickým témam, o ktorých je podľa neho potrebné diskutovať. V prácach zachytáva témy z osobného života a pocity, ktoré ním silno rezonujú. Každú z tém spracováva aj s istou dávkou humoru, ktorá mu je vlastná. Najpríjemnejšie sa cíti pri práci s médiami, ktoré na seba nadväzujú – performancia, video art, body art…

Viac diel nájdete na @do.re.mi.chal

Michala sme aj vyspovedali! 
ČO JE NAJLEPŠIE NA TOM, BYŤ UMELCOM?
Musím priznať, že je to veľká sranda. Zbaviť sa všelijakých možných stereotypných predstáv a povedať si, prečo by potné škvrny pod pazuchami nemohli byť napríklad červené alebo modré.

AKO CHCEŠ ABY SI ŤA ĽUDIA PAMÄTALI?
Ja si chcem pamätať ich. Ako ľudí, ktorí sú k sebe za každých okolností láskaví a prajní. No možno práve len príliš fantazírujem.

ČO JE PRE TEBA NAJVÄČŠOU VÝZVOU?
Obhájiť si svoju tvorbu. Žijeme v časoch, kedy je umenie stále označené nálepkou akejsi menejcennosti. Rád by som po tejto stránke pomohol ľuďom pozmeniť ich optiku.

KOHO TVORBA ŤA NAJVIAC INŠPIRUJE?
V umení mám rád ženy, a preto sú mi v tvorbe inšpiráciou umelkyne ako Marina Abramović, Björk, či Rebecca Horn.