CZ EN SK HU

Dnes by sme vám radi predstavili druhý víťazný tím s názvom Oceľový tŕň, ktorý priniesol do finále veľmi silný moment strácania pamäti v jeseni bytia.

Oceľový tŕň

Tím tvorí päť kamarátok z detstva: Liana Buriková, Patrícia Labudová, Terézia Hromjáková, Patrícia Nehilová a Simona Dubecká. Spoločne navštevujú základnú umeleckú školu v Spišskom Podhradí, kde sa spoznali, prežili detstvo a vyrástli. Týmto procesom ich sprevádza pedagogička Paula Maliňáková. Názov tímu vznikol ako paralela k ich projektu a je odvodený od súčiastky, ktorá poháňa magnetofónovú pásku vpred. Dievčatá sa rozhodli spracovať tému zabúdania v dôsledku Alzheimerovej choroby, ktorá postihuje mnoho ľudí v staršom veku. Spoločne vytvorili inštaláciu rozpovedajúcu príbeh fiktívnej ženy Žofie uprostred jej obývačky. Pri jej kreovaní použili predmety aj z ich vlastných rodín, podobne ako poznatky o spomínanej chorobe. Motív magnetofónových pások rezonuje aj v priestore, aby upozornil, že pohyb pásky už nefunguje správne a človek svoje spomienky počas choroby nevie správne prehrať, použiť alebo si ich vybaviť.

Tvorba projektu sa nezaobišla bez vtipných, ale aj vážnych a radostných momentov. Napríklad pri fotení fliaš, v ktorých umiestňovali stimuláciu prostredníctvom zmyslov, ktorá sa využíva pri tomto ochorení, im robilo spoločnosť množstvo zvierat z ulice, ktoré téma zaujímala. „Zvierací pomocníci naše fotky urobili o to autentickejšie, čo sme doložili pri semifinálových kolách. Boli dokonca aj chvíle, keď sme išli trošku proti vetru, keď sme vo februári hľadali zelenú trávu pre vhodný záber (u nás bol ešte miestami sneh). A napokon sme im dali aj tak čiernobiely nádych,“ komentuje proces tvorby Liana Buriková, členka tímu.

Tímu Oceľový tŕň sme položili aj viacero otázok súvisiacich s tvorbou projektu pre súťaž Máš umelecké črevo?, pretože rozmery diela ich aj nás značne potrápili. Dievčatá hodnotia ako najväčší pohon deadliny, ktoré ich nútili k výkonom. Obývačková zostava nie je IKEA, takže bolo potrebné zabezpečiť sťahovákov, ktorý sa popasovali s nakladaním a vykladaním. Týmto by sa ešte raz chceli poďakovať všetkým zainteresovaným ľudom, ktorí im pomohli. „Bola to neuveriteľná cesta – dramatická a krásna. Pri prevoze z východu na západ Slovenska sa stretli dodávky na pol ceste v Banskej Bystrici,“ ozrejmuje Patrícia Labudová, členka tímu. Výzvou bolo pre dievčatá aj odprezentovať projekt pred porotou a rovesníctvom počas finále súťaže. Motiváciou vytvoriť projekt venujúci sa Alzheimerovému ochoreniu nebola len možnosť vystavovať v SNG, ale aj šírenie osvety o tejto chorobe. Preto mal tím počas prezentovania vo finále pripnuté na odeve fialové stužky.

Dievčatá sa s nami podelili aj o dojmy zo samotného zapojenia sa: „Táto súťaž nám dala veľmi veľa, nadobudli sme nové komunikačné schopnosti a upevnili staré, ale vytvorili aj nové priateľstvá. Každému umeleckú platformu Máš umelecké črevo? odporúčame, pretože umenie z nás robí lepších ľudí a zároveň vytvára nové komunity. Možno sa uvidíme aj o rok,“ jednohlasne komentuje tím Oceľový tŕň.

Ďakujeme tímu za skvelý rozhovor. Výstavu si môžete pozrieť ešte do 2. júna 2024 v SNG – Slovenskej národnej galérii v Bratislave.

Radi by sme vám predstavili víťazný tím a ich projekt Povedz mi, čím ješ a ja ti poviem, kto si, ktorý, môžete vidieť v Slovenskej národnej galérii v Bratislave už len do 28. 5. 2023!

Víťazné dielo vytvoril tím Simona Saláková a Matúš Pittner pod vedením pedagogičky Marianny Mlynárčikovej.

Keďže sme položili víťaznému tímu zopár otázok, môžete sa dozvedieť viac o ich projekte aj o tom, ako vznikal.

Dielo Povedz mi, čím ješ a ja ti poviem, kto si reaguje na tému jedla a na to, čo o nás môže prezrádzať. Jedlo nevnímali iba ako potrebu, ale aj ako súčasť identity človeka, jeho životného štýlu a prostredia, v ktorom žije.

Matúš a Simona sa pri práci na projekte venovali nielen výslednému dielu, ale aj procesu jeho vzniku a hľadaniu spôsobu, ako tému uchopiť a vizuálne sprostredkovať.

Ďakujeme tímu sa rozhovor a prajeme im veľa úspechov v ďalšej tvorbe!

Fotil: Šimon Lupták a Martin Deko

Spoznajte víťazov z minulého ročníka na tému Idol!
Nový ročník súťaže sme už síce spustili, no aby ste mali väčší prehľad, čo zapojenie sa do súťaže Máš umelecké črevo? obnáša, rozhodli sme sa vyspovedať dva tímy, ktoré obsadili prvé miesto v minulom ročníku súťaže.

Dnes by sme vám radi predstavili tím, ktorý vyhral prvé miesto s projektom Skrytý a tvorí ho Bianka Záchenská, Marián Malatinec, Samuel Skurčák s pedagogickou podporou Mgr. Jany Gamcovej. Všetci traja študujú spoločne na Súkromnej škole umeleckého priemyslu vo Zvolene odbor Fotografický dizajn. Ich tím vznikol spontánnym spojením sa kamarátov, ktorí chceli spoločne pracovať na súťažnom projekte a naplno sa mu venovať. Práca v tíme ich veľmi bavila, pretože si vedeli navzájom pomôcť a posunúť sa, ak niekomu niečo nešlo.

Projekt Skrytý sme sa rozhodli realizovať v médiu publikácie, ktorú sme zároveň prepojili s nástennými fotografiami a priamym snímaním návštevníka, ktorý sa rozhodol pozrieť si našu prácu. Celý projekt je v znamení: „Idol môže byť každý okolo nás, treba sa len pozrieť.“ Najviac nás pri práci na projekte bavilo spoločné fungovanie, spolupracovanie s ľuďmi a počúvanie a zaznamenávanie ich príbehov, a samozrejme aj vytváranie samotnej publikácie a priestorová realizácia projektu. Kritických problémov, ktoré nastali bolo dosť, či už pri tvorbe publikácie alebo samotnej tlači, no našťastie to neboli veľké problémy, ktoré by sme nedokázali vyriešiť a museli niečo zásadné meniť.

Motiváciou pri práci na projekte bolo určite to, že sme chceli dokončiť celý projekt a urobiť ho presne tak, ako sme si to od začiatku predstavovali. Do práce sme sa väčšinou nakopávali vzájomne, alebo ak nám to nefungovalo, posúvala nás naša pedagogička. Inšpirácií bolo viacero, ale za hlavnú môžeme považovať tvorbu anglického fotografa Lee Jeffriesa. Jeffries dokumentuje ľudí bez domova a svoje fotografie spracúva do knižnej podoby. Medzi najväčšie výzvy určite patrilo vytvorenie knihy, keďže dovtedy sme takúto skúsenosť nemali a veľa vecí sme sa učili počas práce. Súťaž nám priniesla veľa nových skúseností s ktorými sme sa stretávali úplne po prvýkrát, či to už bola väčšia výstava alebo dlhodobá práca, na ktorej sme pracovali a posúvali ju. Po minuloročnom ročníku a skvelému kolektívu rozmýšľame nad zapojením sa aj tento rok, to sa však ešte uvidí. Zaujímavá téma v spojení s minuloročnými skúsenosťami nás motivuje asi najviac!

Spoznajte spolu s nami druhý víťazný tím projektu Idol. (Domáca) spoločensko-psychologická hra, ktorý tvoria štyri študentky grafického dizajnu – Natália Laubertová, Alžbeta Vronková, Natália Romšáková a Zuzana Zerolová pod pedagogickým dohľadom Marianny Mlynarčíkovej.

V čase súťaže študovali dievčatá na SOŠ-IT v Banskej Bystrici, na už naznačenom odbore Grafik digitálnych médií. Medzi sebou sa pred začiatkom práce na projekte nepoznali, dokopy ich dala až pani učiteľka. Práca v tíme je z ich pohľadu zaujímavá, no niekedy môže byť aj zložitá. Ak sa vydarí, priniesť môže nové nápady a skúsenosti, ako to bolo aj v ich prípade.

Pri práci na projekte sa snažili na tému Idol pozrieť z iného pohľadu, vytvorili spoločensko-psychologickú hru, pri ktorej si môže každý vyskúšať byť idolom. Najviac ich bavil počiatočný brainstorming a vzájomné vypočutie si všetkých nápadov, neskôr ich spájanie dohromady a vytvorenie čohosi „väčšieho“. Za najobťažnejšiu časť projektu považujú vzájomnú synchronizáciu počas nepriaznivej pandemickej situácii.

Zaujímalo nás aj: Čo vám bolo motiváciou pri práci na projekte? Ako ste sa zvykli nakopnúť do práce?
Koho tvorba vás inšpiruje?
Čo bolo pre vás najväčšou výzvou počas práce na projekte?
Čo vám zapojenie sa do súťaže prinieslo?
Chystáte sa zapojiť aj tento rok? Prečo?

Motiváciou bolo… Nuž, snáď aj to, že nás to donútilo vystúpiť zo stereotypu našich nekonečných dní doma počas karantény. A to bol sčasti aj ďalší z cieľov projektu, to je podľa nás ako motivácia nadostač. A predsa len, pracovať na niečom, čo by teoreticky bolo vystavené v Slovenskej národnej galérii… Možno aj to nás donútilo dať si extra záležať na projekte, keďže by sme mohli mať svoje vlastné obecenstvo, ako rôzni umelci po celom svete. Prostredie galérie je plné inšpirácie a je to naozaj skvelý pocit, vedieť, že náš projekt mohol mať, a snáď aj mal, vplyv. Pravdupovediac nás inšpiruje všetko umenie okolo nás. Nerady sa limitujeme tvorbou jedného umelca alebo štýlu, všetko nám môže niečo dať. Čo sa týka najväčšej výzvy, bolo ňou už od začiatku urobiť niečo, čo by k tejto téme nebolo úplne konvenčné a preto sme sa snažili dostať sa do jadra témy. Necháme už na vás posúdiť, či sme sa s touto výzvou popasovali, no podľa nášho skromného názoru – sme spokojné.

Táto súťaž nám priniesla mnoho vecí – platformu ukázať, čo si myslíme a vidieť, čo si myslia ostatní. Je to veľmi všeobecné, no máme pocit, že to vystihuje podstatu. Kreativitu sme zo seba dali von a taktiež sme ju nasiakli od ostatných súťažiacich. Je krásne, koľko kreatívnych ľudí sa zapojilo. Určite sa chystáme zapojiť aj na tento rok – možno nie v kompletnej zostave, možno v kúsok pozmenenej, možno vás prekvapíme. Prečo? Je to jednoduché – užili sme si to.

Radi by sme vám predstavili víťazný tím 6. ročníka súťaže a ich projekt Ringišpíl, ktorý môžete ešte do konca mája vidieť na výstave v Slovenskej národnej galérii v Bratislave! Potom sa presunie na medzinárodnú výstavu finálových projektov z Česka, Slovenska a Maďarska do Moravskej galérie v Brne.

Tím tvoria štyria kamaráti a spolužiaci nitrianskeho gymnázia so zameraním na matematiku. Poznajú sa už 6 rokov, z čoho do ateliéru Médea (SZUŠ) spolu chodia už 3 – každý piatok po škole. Výtvarnú činnosť vnímajú ako záľubu, nie ako povinnosť. Zapojiť sa do súťaže Máš umelecké črevo? im navrhli pani učiteľky z ateliéru, tento tím pracoval pod vedením pedagogičky Kataríny Jahnovej, a táto sympatická štvorica sa do tvorby s chuťou pustila.

Prvé miesto v súťaži sme sa rozhodli udeliť tomuto tímu aj za skvelú tímovú prácu na projekte a posun projektu od jeho začiatkov. Aj preto sme sa popýtali viac na víťazný projekt a proces jeho vzniku!

Projekt Ringišpíl sa zaoberá témou rodičovstva a slobody voľby v otázkach založenia si rodiny či výchovy detí. Dielo reaguje aj na stereotypy, ktoré v našej spoločnosti tím vníma a má pocit, že môžu zlým spôsobom ovplyvňovať vzťah rodičov a detí.Najlepšie spomienky majú na proces vzniku fotografií priamo s deťmi., pretože sa báli toho, ako bude fungovať komunikácia a spolupráca s nimi. No nakoniec vyšlo fotenie lepšie, ako si mysleli a mali z neho radosť všetci.Kritických momentov bolo počas tvorby viac ako by si tím želal, najmä počas posledných troch dní pred odovzdávaním diela, kedy čakali na vytlačené fotografie, nemali skonštruovaný kolotoč a ani veľmi predstavu ako ho zavesiť na strop. Tieto dni si dokonca museli vybaviť v škole voľno a celý deň na projekte pracovať, ale nakoniec sa všetko stihlo včas a opadol všetok stres.

Víťaznému tímu sme položili aj zopár otázok: o tom, čo ich motivovalo k práci na projekte, kde hľadali inšpiráciu, čo bolo pre nich počas práce výzvou, ako hodnotia zapojenie sa do súťaže či možnosť zapojiť sa opäť aj o rok.

„Najväčšou motiváciou bol pravdepodobne stres a hlavne dôvera, ktorú do nás naše učiteľky počas celého procesu vkladali. Veľkou výzvou bolo zaobstaranie potrebných rekvizít a ľudí na fotky. Oslovili sme kamarátov a kamarátky, spolužiačky a spolužiakov, snažili sme sa zohnať deti ako to len šlo. Zapojením sa do súťaže sme sa zlepšili v tvorbe kompozícií, získali sme nové skúsenosti, ako napríklad prácu s fotoaparátom či plánovanie inštalácie vo vzduchu. Určite sa plánujeme zapojiť aj budúci rok a posunúť našu tvorbu ešte ďalej.“

A my sa veľmi tešíme, čo prinesie nový ročník súťaže! Sledujte nás