Na kus reči s Paulou Maliňákovou

Dôležitosť pedagogickej práce vidíme aj v súčasnej spoločenskej situácii. Aj preto sa snažíme cez vzdelávaciu platformu Máš umelecké črevo? predstaviť skvelých pedagógov a pedagogičky, ktoré podporujú u svojho žiactva diverzitu nazerania na svet napr. aj zapojením sa do umeleckej súťaže. Dnes by sme vám chceli predstaviť pedagogičku Paulu Maliňákovú, ktorej tímy sa každoročne zapájajú a sú súčasťou finálových výstav.

Paula učí na strednej umeleckej škole v Prešove vyučovacie predmety zamerané na začiatky tvorby od prvých čiar, cez výrazové prostriedky až po výsledné diela a prax. V Spišskom Podhradí pôsobí aj na základnej umeleckej škole, ktorá dáva väčšiu voľnosť pri zameraní, výbere techník aj tém. Svoj čas sa snaží využívať efektívne, aby sa mohla naplno venovať umeniu a byť v kontakte s ľuďmi, ktorí chcú byť výtvarne činní a zároveň im mohla niečo odovzdať. K štúdiu umenia sa dostala už v detstve, Paula datuje aj presný moment, kedy ju vizuálne očaril Leví kráľ natoľko, že vytvorila viacero kresieb. Pedagogike sa začala venovať štúdiom strednej pedagogickej školy, na ktorej sa zamerala práve na výtvarný odbor. Popritom navštevovala výtvarnú na ZUŠ. Na vysokej padlo rozhodnutie na umenovedu a históriu, keďže považovala tieto odbory za príbuzné. V istom čase vycestovala dokonca za stopami maliara Goyu do Španielska. Doplnkové pedagogické štúdium absolvovala už popri práci pedagogičky. Paula sa snaží rozvíjať svoje vzdelanie aj naďalej, pretože ho vníma za nikdy nekončiaci dôležitý proces.

Do súťaže Máš umelecké črevo? sa zapája každoročne. Súťaž vníma ako veľmi zaujímavú platformu na interakciu medzi súťažiacimi a hodnotiacou porotou. Prvý ročník súťaže vyhral tím zo Spišskej Novej Vsi, čo vtedy sledovala len z diaľky a až neskôr sa zapojila. Prvotnou motiváciou bola tá jej, avšak na strane druhej, študentstvo rado spomína na súťaž a za rok tento názov padne niekoľkokrát. „Hneď po súťaži sa ma decká pýtajú, či sa prihlásime aj nasledujúci rok. Pochopiteľne vždy keď zapájam nové tímy, ktoré ešte nemajú skúsenosť s touto súťažou, sú v očakávaní a nevedia do čoho idú, čo je na jednej strane niekedy aj dobré,“ komentuje usmievajúc sa Paula. Vďaka zapojeniu sa vníma ako pozitívne pôsobí účasť na utužovanie vzťahov v skupine, možnosť konštruktívnej kritiky, ale aj nadobudnutie prezentačných skúseností či akceptovanie iných názorov.

Tému Sieť vníma Paula podobne náročne ako minuloročnú – Jedlo. „Obe sú náročné v tom, aby nebol nápad prvoplánový, ale autentický. Pri slove sieť sú určité oblasti, ktoré prídu človeku na myseľ hneď, a tými sme sa práve nechceli zaoberať. Zároveň je umenie podať rovnaké veci iným spôsobom alebo sa na ne pozerať z iného uhla. Preto sme sa naozaj pri tohtoročnej téme niekedy motali, až premotali a hľadali správne východiská. Ak mám byť úprimná, nie je to vždy také jednoduché a niekedy sú a boli aj dni, kedy smerovanie nebolo jednoznačné a tímy som sa snažila motivovať rozličnými inšpiráciami zo sveta umenia, rozhovormi a pod. – jednoducho sme sieťovali,“ objasňuje proces tvorby. „Téma Sieť ponúkla množstvo smerovaní, ale aj odbočiek, ktoré niekedy odvádzali myseľ na nesprávne smerovanie alebo pôsobili nejasne a mätúco. Myslím si, že téma bola i tak inšpiratívna, pretože študentstvo sa na ňu pozeralo cez fikciu, životné príležitosti aj naratívne identity – životné príbehy, a tým vytvárali naozaj rozličné siete. Nasledovalo množstvo rozhovorov, vyjadrovania postojov, postrehov, vizualizácií, ktoré napokon jednotlivé tímy doviedli k tvorbe. Najťažšia úloha je niekedy pri začínajúcich tímoch vedieť spracovať aj neúspech a niekedy trvá určitý čas pochopiť, že čas, ktorý bol venovaný projektu nebol zbytočný, ale obohacujúci. Aj o tom je samotné pedagogické pôsobenie,“ dodáva na záver Paula.

Ďakujeme Paule za ponor do sveta pedagogičky a tímlíderky Črevo tímov. Viaceré projekty pod jej vedením uvidíte na výstave v SNG od 2. mája!